vitajte v slniečkove

A je to tu! Po rokoch zaťatosti a presviedčania samej seba a ostatných, že ja vodičák absolútne nepotrebujem k životu, som podľahla nárokom dnešnej doby a idem do toho.

 JA si idem robiť vodičák! Ja, ktorej orientačný zmysel sa ešte nevynoril na povrch. Ja, ktorej do dospelosti bývalo zle aj na trase dlhej 1 km! Ja, ktorej ako spolujazdkyni sa zdá, že „veď my sme úplne blízko pri ostatných autách a určite sa zrazíme“!

Ja, ktorá omdlievam strachom pri rýchlosti vyššej ako 120 km!
Musím uznať, že dôvody, ktoré ma donútili sa na to podujať, museli byť faaakt viac než presvedčivejšie.

Kto žije v Bratislave a jazdí MHD, musí uznať, že je to naozaj o nervy, a hlavne ak denne absolvujete trasu Petržalka -Dúbravka a späť. A keď máte také „šťastie“ ako ja, že často si ma ako spolusediacu vyberú občania nie s práve vycibrenými hygienickými návykmi.

A ešte pár praktických dôvodov, ako doprava do rodného mesta a s tým spojené cestovanie našou ŽSR a jej meškajúcimi vlakmi.

Jedným z fakt dobrých dôvodov je, že si ho nebudem robiť sama! Idem do toho s kamoškou, ktorá má nadanie snáď na všetko, okrem šoférovania. Jej robia problém, ako to ona nazýva „úzke uličky“.

Verím, že spolu to zvládneme.

Ale pre istotu – v apríl a máji buďte ostražití pri prechádzaní „úzkymi uličkami“ či prechodom!

A možno čoskoro vymením MHD a vlak za niečo podobné J