vitajte v slniečkove

 No ako sa v tom má človek vyznať? Hodí sa k nám viac náš protiklad alebo naša kópia? Čo je menšie zlo?

 Alebo to za nás rozhodne mocná čarodejka láska? A my už si nepomôžeme, racionálne a logické uvažovanie ide bokom. Srdce, pumpujúce viac krvi ako za normálneho stavu, nás jednoducho uväzní a naše logos je ta-tam.

Ja, neoficiálna majsterka rozchodov a opätovných príchodov, zmietajúca sa nie vo víre, ale uragáne lásky, som stratila akékoľvek racio v náhľade na svoje city. Nechávam sa nimi unášať, lebo po nevyhratých bojoch -srdce- rozum, to už múdrejší rozum vzdal a prenechal miesto srdcu. Srdce zvíťazilo. Po x-tý krát.

Tak tomu bolo aj pri mojom poslednom znovupríchode k bývalému. Koľký krát to je, neviem presne,  hanbím sa to priznať i sama pred sebou, tak sa tvárim blažene nevedomá. Všetky rozchody a uzmierenia sa odohrávajú v zaangažovanosti mojich najbližších, rodiny a kamarátov/tiek. Tento môj (zlo)zvyk sa naučili všetci tolerovať a tak sa aj oni schádzajú, potom neschádzajú a potom zase schádzajú s mojimi láskami.

 Ale raz snáď príde zmena, a namiesto toho, aby moja čiara života bola cyklická bude lineárna, bez výrazných výkyvov.

 A ja dúfam, že ten okamih je práve tento, posledné týždne. Srdce som pokúšala znovu zmieriť s rozumom, skamarátiť ich, aby spolupracovali, no uvidíme, či sa im to podarilo a rozhodli sa správne. Verím, že áno. Veď po toľkých prednáškach a vyhrážkach sa už mohli zosúladiť J

 Je super byť zamilovaný, ešte viac je super, ak ste aj milovaný a úplne najsuper je, keď to aj vyjde. Mne sa podarilo dosiahnuť takmer tretí stupeň, kedysi. Momentálne siaham na druhý stupeň, ale nevzdávam sa, budem bojovať.

Sme ako oheň a voda, čierna a biela, láska a nenávisť, optimizmus a pesimizmus J a napriek tomu nedokážeme existovať jeden bez druhého. Náš vzťah snáď nemá ani jediný rozumný dôvod. Ale naše srdcia sa do seba zamilovali až po chlopne.

Rozumy donedávna so sebou viedli nespočetné a malicherné vojny, ale srdcia sa spojili a zvíťazili, a tak rozumy rezignovali. Snažíme sa ich sem tam konfrontovať, už sa s tým pomaly zmierujú.

 Všetci moji známi, držte mi palce a päste a všetko čo máte. A najbližšie keď sa zase stretneme, dúfam, že sa budete so mnou tešiť z mojej lásky. Ak by sa stal opak...no veď vy už viete ako ma utešiť J